2.Dráma
DRÁMA
- názov je odvodený z gréckeho slova draó = konať
- zákl. lit. druh má dialógovú podobu
- prebieha pred očami divákov
- zákl. prvkom je neprítomnosť rozprávača – dramatické žánre sú určené na scénickú podobu
Základné dramatické žánre :
1. Tragédia
2. Komédia
3. Činohra
TRAGÉDIA
- vznikla v Antike
- má vážny dej a končí sa tragicky zväčša smrťou hl. postavy
-tragický hrdina je : silný jedinec kt. nikdy nepristupuje na kompromis
- zväčša má viacero nepriateľov
- musí bojovať proti predsudkom, nespravodlivosti
a spoločenskému útlaku – preto zväčša zomrie
KOMÉDIA
- konflikt sa rieši smiechom
- víťazstvom lepšieho/ šikovnejšieho a prehrou hlupákov
- využíva sa slovný a situačný humor ( fraška )
- uplatňujú paródiu vtip
- repliky postáv sú kratšie a menej rétorické
- ani rečou ani konaním nespôsobuje bolesť
Vnútorné členenie drámy :
1. expozícia – predstavujú sa postavy, prostredie
2.kolízia – udalosť/ čin sa komplikuje
3. kríza - vyvrcholenie konfliktu v strete najmenej 2 postáv
4.peripetia – obrat deja – zdržanie pointy, odvedenie pozornosti divákov
5. záver ( komédia ) / katastrofa ( tragédia )
V antike mala dráma znaky :
a) text bol veršovaný, 6 stopový jam
b) scéna sa odohrávala pod šírim nebom
c) prítomnosť chóru – zbor kt. komentoval dej/ mal za úlohu hudobnú zložku
d) malý počet hercov – 2 neskôr 3 hrali v maskách
Vonkajšie členenie drámy :
1. replika – odpoveď na predchádzajúcu výpoveď herca dialógu
2. autorská poznámka – text v zátvorke pri menách konajúcich postáv
3. dramaturg – osoba kt. vyberá dielo na divadelnú realizáciu
4. scenárista – autor kt. prozaický text spracuje do dialógov, monológov a zároveň napíše svoju predastavu ako sa má hrať.
5. režisér – človek kt. podľa scenára pripraví spolu s hercami konkrétne dramatické dielo
6. scéna – je to zmena počtu osôb na javisku, často sa tu mení pozadie, kulisa
7.výstup – prehovor určitej osoby a jej zúčastnenie sa scény
TRAGÉDIA ANTIGONA
- autor Sofokles
- lit. žáner tragédia
- kompozícia : prológ, 5 dejstiev, epilóg
Dej: Sa odohráva v Tébach, kde vládne kráľ Kreón. Deti kráľa Oidipa : Polyneikos,Eteokles,Ismena,Antigona. Sú nespokojné s vládou svojho strýka. Polyneikos opúšťa Téby, zorganizoval vojsko a vracia sa späť a tiahne proti Tébam. Obaja bratia sa v boji stretnú. Eteokles ako hrdinský obranca a Polyneikos ako vlastizradca. Obaja v boji padnú. Kreón zakáže pochovať Polyneika čo pre rodinu bolo veľkou potupou. Sestra Antigona nerešpektuje jeho príkaz a pohodené telo brata posype prsťou a vykoná príslušné obrady. Kreón sa nahnevá a bez milosti vyriekne nad statočnou Antigonou ortieľ smrti. Antigonu zaživa zavrú v skalnej hrobke. Až slepý veštec Teressiac obmäkčí Kreóna pretože sa bohom nepáči jeho rozhodnutie. Je však už neskoro. Antigona sa obesila na závoji a zúfalý Hajmon syn kráľa Kreóna jej snúbenec sa prebodne a nakoniec spácha samovraždu aj jeho matka Euridyka.
Kompozícia v bodoch:
1. expozícia : A a I pred palácom, príčina konfliktu – zákaz pochovania P
2. kolízia : Zauzlenie deja niekto sa napriek zákazu a trestu pochoval P
3. kríza : odsúdenie A na smrť – zamurovaním za živa
4. peripetia : K sa bojí proroctva T a prikáže svojim ľuďom oslobodiť A
5. katastrofa : posol oznamuje že A a H sú mŕtvi K prináša na rukách mŕtveho syna. Jeho žena E sa zabije a K zošalie.
TRAGÉDIA HAMLET
- autorom : William Shakespeare ( ang. humanistická a renesančná lit. )
- oprášil antickú lit. ( znaky = smrť všetkých postáv )
- patrí medzi najvýznamnejšie renesančné hry
- písaný v 5 dejstvách
- psychologická dráma
- odohrávajúca sa na hrade Elsinor v Dánsku
- dej je založený na motíve vraždy a pomsty
- hra je osobnou tragédiou princa Hamleta, kt. chce pomstiť otcovu smrť
Dej: Dánsky kráľ zomrel a jeho žena Gertrúda sa opäť vydala za brata mŕtveho manžela, Claudia Hamletovi sa zjaví duch otca a žiada ho, aby pomstil jeho smrť. Povie mu, že bol zavraždený vlastným bratom – terajším kráľ mu nalial jed do ucha, aby získal trón. Hamlet sa rozíde so svojou milou Oféliou, dcérou Polonia ( Claudiov služobník ), lebo ju upodozrieva, že je nástrojom svojho otca, kt. je verný Claudiovi. Predstiera, že je šialený a pátra po jeho vine. Hamlet prehovorí kočovnú hereckú spoločnosť, aby zahrali výjav spáchaného zločinu. Kráľ sa naľaká a odíde i s Gertrúdou. Hamlet navštívi matku a povie jej o zločine jej terajšieho manžela. Kráľov komorník Polonius si vypočul tento rozhovor za záclonou a Hamlet mysliac si, že je to kráľ zabije ho. Pre tento čin musel odísť do Anglicka. Ofélia zošalie a utopí sa. Leartes, syn Polonia, chce pomstiť otcovu smrť a kráľ mu pri tom pomáha. Pri návrate Hamleta z Anglicka, kráľ pripraví súboj medzi nimi. Leartesov meč je napustený jedom a v Hamletovej čaši je tiež jed. V súboji je Hamlet zranený, no dochádza aj k zámene mečov. Nakoniec Hamlet vyhráva, prebodne Leartesa. Kráľovná si na počesť synovho víťazstva pripíja z jeho čaše a zomiera. Z posledných síl prebodne Hamlet aj kráľa a tragédia je ukončená. Na žive zostane len Horátio, aby povedal ľudu pravdu.
- typickým znakom tragédie : všetci zomrú
- ide o rodinný a ľúbostný konflikt, zdôraznená je psychika Hamleta ( dráma mladého )
- charakteristický je monológ o zmysle života : „Byť či nebyť, to je otázka“
- byť – znamená existovať, zmieriť sa so zločinom, je to otázka cti voči sebe
- Hamlet si chce zachovať ľudskú dôstojnosť nech sa stane čokoľvek
KOMPOZÍCIA V BODOCH :
1. expozícia – vykresľuje sa prostredie hradu Elsinor, divákovi je predstavená hl. myšlienka
tragédie, motív pomsty
2. kolízia – dej sa komplikuje keď sa Hamlet presvedčí že otca mu zabil Claudius, Polónius
zomiera mečom Hamleta
3. kríza – Hamlet + Claudius + Leartes = konflikt, pohreb Ofélie
4. peripetia – Hamlet odďaľuje svoju pomstu, nechce sa stať vrahom
5. katastrofa – Hamlet + Leartes = nečestný boj, všetci zomierajú
www.youtube.com/watch?v=BI8T5DPxY5Y&list=PL564EFF2775A244B9
KOMÉDIA LAKOMEC
- autor : Jean Baptiste Poquelin – Moliere
- dielo z obdobia KLASICIZMU napodobňoval formy antického umenia
- hrdina je väčšinou mešťan
- žánre sa delili na : a) VYSOKÉ ( óda, epos, tragédia )
b) NÍZKE ( bájka, satira, komédia )
Dejová línia: V dome Harpagona sa ťažko žije, deti sa nemôžu priznať k svojim láskam, a preto Valér, Elizin milý, sa zamestnal v Harpagonovom dome ako sluha. Elize sa jej brat Kleant zdôverí, že miluje mladé dievča Marianu, otcovi to však nemôže povedať. Aj tak mu vyčíta, že míňa veľa peňazí na oblečenie a podozrieva ho, že okráda vlastného otca. Ani Kleant netuší, že peniaze, ktoré požičiava od neznámeho úžerníka cez sprostredkovateľa, sú peniaze jeho vlastného otca. Otec je najhorším úžerníkom v celom svete. Starý Harpagon chce prísť k ďalším peniazom a rozhodne sa, že sa ožení s mladým dievčaťom kvôli jej venu. Netuší, že je to milované dievča jeho vlastného syna Kleanta. Kleantovi vyhliadol „partiu“ – má si vziať bohatú vdovu. Dcéry by sa šikovne zbavil tak, že by ju vydal za postaršieho pána Anzelma. Všetko sa skomplikuje, keď do Harpagonovho domu príde Mariana s dohadzovačkou Frozínou a neskôr pán Anzelm. Mariana spozná v Kleantovi svojho milého, Valérov sluha Šidlo nájde v záhrade Harpagonovu truhličku s peniazmi a v tú chvíľu otca nebude zaujímať osud detí, ale strata truhličky. Objavy pokračujú: Anzelm vo Valérovi spoznáva strateného syna a v Mariane svoju dcéru. Harpagon dostane svoju truhličku, syn a dcéra môžu mať svadbu so svojimi milovanými a navyše svadbu zaplatí bohatý pán Anzelm. Všetko sa vyrieši a starý skupáň a úžerník je potrestaný len strachom o svoju truhličku s dukátmi.
Kompozícia: komédia v 5 dejstvách
- zápletka nie je dôležitá v popredí je pohľad na lakomca zo všetkých strán
- rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce ( Anzelm je stratený otec Valéra,
Mariana je Valérova sestra a Anzelmova dcéra )
- autor využíva zámenu postáv : Valér sa vydáva za sluhu
- konanie postáv posúva dej dopredu
Charakteristika diela: charakter postáv je prepracovaná do veľkých detailov
- autor poukázal na moc peňazí kt. rozkladajú a deformujú
prirodzené ľudské vzťahy
- hra dodržiava jednotu času, miesta a deja
- nie je napísaná vo veršoch čo odporovalo klasic. zvyku